Práve tieto poznatky i pokusy a tiež to, že melatonín spôsoboval zblednutie buniek obsahujúcich pigment melanín a tonín, viedli výskumníkov k tomu, aby mu dali názov mela. 

Okolo roku 1970 Lynch a kol. preukázali cirkadiánny rytmus (24 - hodinový cyklus, ktorý je súčasťou vnútorných hodín tela, cyklu spánku a bdenia) melatonínu v ľudskej epifýze. 

V roku 1993 bola melatonínu pripísaná úloha antioxidantu a od roku 1995 sa vďaka Richardovi Wurtmanovi (americký neurovedec, ktorý sa počas svojej kariéry venoval neurovedeckým výskumom) jeho nízka dávka začala využívať ako pomocný liek pri poruchách spánku. Jeho ďalšie pozitíva výskumníci naďalej skúmajú.

Čo je to melatonín?

Melatonín je hormón, ktorý sa tvorí nielen u ľudí, ale aj v niektorých rastlinách a u živočíchov. Melatonín je u človeka produkovaný predovšetkým v mozgu epifýzou, v šuškovitom teliesku, počas tmavej (nočnej) periódy a k jeho syntéze (zlučovacej chemickej reakcii) dochádza už počas vnútromaternicového vývoja, v 26. týždni. 

Melatonín je (cirkadiánnym rytmom) prítomný vo všetkých tkanivách, v menšom počte sa môže tvoriť v slinách, týmuse (detskej žľaze), žalúdku a črevách, v bunkách kostnej drene, v koži, v reprodukčných orgánoch, sietnici i v extraorbitálnej slznej žľaze.

Hlavnou úlohou hormónu je priniesť informáciu, ktorá dáva na vedomie jednotlivým tkanivám aká je fáza dňa (počas 24 hodín), teda, či je práve deň alebo noc a taktiež podľa zmien dĺžky dňa a noci, v akom ročnom období sa práve nachádzame. 

V ľudskom tele pôsobí najmä prostredníctvom receptorov MT1 a MT2 (aby sa prejavili prospešné účinky pri spánku a cirkadiánnych abnormalitách, poruchách nálady, učení a pamäti, zneužívaní drog a rakovine). Syntéza hormónu sa mení spolu s vekom. Novorodené bábätko melatonín prijíma najskôr z materského mlieka. Vlastný hormón si telíčko začne produkovať od 9. do 12. týždňa, kedy sa dostavujú prvé náznaky pravidelného cirkadiánneho cyklu. Najvyššia koncentráciu hormónu je medzi prvým a štvrtým rokom života, následne však jeho sila klesá, čím je následne ovplyvnená dĺžka a kvalita spánku. Najvyšší nedostatok melatonínu je pozorovaný pri deťoch s viacnásobnými vývojovými, psychiatrickými a neurologickými ťažkosťami.

Účinky melatonínu na organizmus sú predovšetkým protizápalové, pôsobiace proti deľbe buniek a zabraňujúce vzniku krvných zrazenín. Ovplyvňuje nielen cirkadiánne rytmy, ale aj rytmy neuroendokrinné alebo cykly telesnej teploty.

Akonáhle sa cirkadiánne rytmy obnovia, môže sa zlepšiť naša nálada, zdravie správanie, vývoj, intelektuálna funkcia a dokonca aj kontrola záchvatov. Je podstatné poznamenať, že podľa viacerých štúdií sú cirkadiánne rytmy rozhodujúce pre normálny a fyziologický vývoj neurónov.

Dôležitosť melatonínu v organizme

Doteraz vedené výskumy naznačujú, že množstvo melatonínu v tele má okrem spánku aj iné dôležité úlohy v organizme, no popíšeme tie najdôležitejšie:

1. Dodržiavanie cirkadiánneho rytmu

Jednou z hlavných funkcií melatonínu je dodržiavanie a regulácia cirkadiánneho rytmu. Cirkadiánny rytmus je nazývaný aj cyklom spánku a bdenia, teda ich striedaním v priebehu 24 hodín. Ak je rytmus tohto cyklu správne vyrovnaný, môže výrazne vplývať na kvalitu a pravidelnosť spánku. V opačnom prípade sa môžu dostaviť problémy so spánkom, nespavosť a tiež úpadok fyzického, či duševného zdravia.

Koncentrácia melatonínu v krvi počas dňa i noci kolíše. Jeho hladina v sére je počas dňa nižšia, v noci stúpa a najvyššiu koncentráciu dosahuje medzi 2 a 4 hodinou nadránom.

Narušenie cirkadiánnych rytmov môže viesť k výskytu psychiatrických, onkologických a tiež metabolických ochorení. Medzi ich narušiteľov môžeme zaradiť:

Náhla zmena časového pásma

Cirkadiánny rytmus, ktorý má naše telo nastavený je zodpovedajúci miestnemu času. Problém sa môže objaviť, ak naraz preletíme cez viaceré časové pásma. Vtedy sa naše pravidelné striedanie biochemických a fyziologických funkcií organizmu naruší a môže trvať niekoľko dní, kým sa náš cirkadiánny rytmus znovu napraví.

Počas narušeného obdobia vznikajú problémy so spánkom, môžeme pociťovať zníženú výkonnosť.

Zaujímavosťou je, že pri letoch smerom na západ sa naše telo dokáže časovému posunu prispôsobiť oveľa skôr ako smerom opačným.

Práca na zmeny

Nie všetci máme to šťastie, aby sme pracovali v jednosmennej prevádzke. Pre náš náročný spotrebiteľský život sme nutení pracovať v niekoľko zmenných prevádzkach, čo zásadne ovplyvňuje náš cirkadiánny rytmus, čím vzniká tzv. deregulácia biologických rytmov, čoho následkom je zníženie efektivity práce, časté chyby v práci, zvýšená náchylnosť na depresie a tiež vznik niektorých ochorení.

Sezónne depresie

Kvalitu nášho života ovplyvňujú aj sezónne depresie, ktoré prejavy trápia viac ženy. Ide o poruchu, ktorá je spôsobená kombináciou biologických porúch a porúch nálady so sezónnym charakterom. Vyskytuje sa prevažne v období, kedy je menej slnka a svetla, dni sú kratšie, či prevažuje daždivé počasie (jeseň, zima). Vtedy môže byť kvalita života z dôvodu depresií výrazne obmedzená. 

Symptómy však vieme zlepšiť prísunom svetla - svetelnou terapiou (pravidelné vystavovanie svetlu ovplyvňuje hormonálnu reakciu na fotoperiódu pomocou synchronizácie cirkadiánneho systému), kedy dochádza k zlepšeniu už v priebehu prvých dvoch týždňov. Terapiu je potrebné dodržiavať až do úplného vymiznutia príznakov, obyčajne stavy sezónnej depresie automaticky utíchnu na jar a v lete.

Sezónnu depresiu je možné liečiť antidepresívami a kognitívno - behaviorálnou terapiou, ktoré sa ukázali podobne účinné ako svetelná terapia, preto je najvhodnejšie liečbu začínať na báze svetelnej terapie, pri ktorej nemôže chýbať naša vôľa vyliečiť sa.

Cirkadiánne rytmy a výskyt nádorových ochorení

Epidemiologické štúdie z USA vykonávané na zdravotných sestrách dokázali, že práca na zmeny, ktorú vykonávali, mala za následok výrazné riziko vzniku nádorových ochorení. 

S karcinogénnymi ochoreniami súvisela najmä porucha bunkového cyklu, ktorá bola ovplyvnená časom regenerácie pečene.

2. Antioxidačné účinky

Melatonín v našom tele pôsobí ako účinný univerzálny antioxidant každej bunky a orgán. Antioxidanty spomaľujú starnutie buniek a chránia organizmus pred vznikom niektorých chronických ochorení, ako sú napríklad mŕtvica, kardiovaskulárne a nádorové ochorenia,  Alzheimerova choroba, či šedý zákal.

3. Melatonín a kognitívne funkcie

Dôležitú úlohu v organizme melatonín zohráva aj v procese učenia a pamäte. Tento hormón ovplyvňuje hypokampus (spodná časť medzimozgu) a podieľa sa aj na ukladaní pamätových stôp počas spánku.

4. Melatonín a reprodukčný systém

Nevyhnutnosť hormónu spočíva aj v správnom fungovaní reprodukčného systému, najmä pri dozrievaní vajíčka. Taktiež zvyšuje produkciu progesterónu (ženský pohlavný hormón ovplyvňujúci počatie a priebeh tehotenstva) a pomáha maternici udržať tehotenstvo.

5. Melatonín a tehotenstvo

Je dokázané, že od 24. týždňa tehotenstva, až do pôrodu v tele matky stúpa nočné vylučovanie melatonínu. Posledné štúdie poukazujú na to, že je to dôležité pre správny vývin placenty a dieťatka. 

V prípade narušenia cirkadiánnych rytmov (napríklad práca na zmeny, presun cez časové pásma, nedostatok spánku…) počas tehotenstva, vzniká riziko predčasného pôrodu, porúch rastu bábätka alebo nefunkcii štítnej žľazy.

6. Analgetický účinok melatonínu

Z viacerých štúdií je známe, že prítomnosť melatonínu v organizme mala pozitívne účinky proti akejkoľvek bolesti tela.

7. Onkostatický efekt melatonínu

Ako sme už vyššie spomenuli, výrazne pozitívny vplyv melatonínu na telo je jeho antioxidačný efekt, ktorý zabraňuje poškodeniu buniek karcinogénnymi látkami. Navodzuje smrť nádorových buniek a spomaľuje ich množenie.

Výrazný výsledok je viditeľný pri nádoroch prsníkov, vaječníkov, endometrii, prostaty a melanómu.

8. Melatonín a kardiovaskulárny systém

Účinnosť melatonínu bola preukázaná aj pri vplyve na srdcovocievne ochorenia. Jeho pozitívum je tiež, že znižuje množstvo celkového cholesterolu a zabraňuje oxidácii LDL - cholesterolu, tiež znižuje počet hormónov v krvi, produkovaných dreňou nadobličiek, ktoré sú vyplavované do organizmu pri strese, spôsobuje pokles krvného tlaku a uvoľňuje hladké svalstvo. 

Ako melatonín užívať?

Melatonín je na trhu dostupný vo forme tabliet, kapsúl, prášku alebo roztoku. Každý predajca prípravku má v príbalovom letáku určené dávkovanie, podľa ktorého sa máme riadiť. Užíva sa približne pol hodinu pred spaním, nie počas dňa, pretože môže spôsobiť ospalosť. V prípade, že množstvo, ktoré užívame nebude na zaspatie postačujúce, môžeme si podľa návodu dávkovanie zvýšiť, avšak netreba to s melatonínom preháňať a radšej sa treba poradiť so svojím odborným lekárom.

Užívanie hormónu prispieva k skráteniu času, ktorý vynaložíme na zaspatie. Tiež je vhodný pri zmiernení únavy v dôsledku časového posunu. 

Použitá literatúra:

1. Dlugošová, K. 2016, Metformín a melatonín v in vivo modeli rakoviny prsníka (Diplomová práca)

2. Szibillová, K. 2017, Melatonín a poruchy spánku u detí s autizmom (Diplomová práca)

3. Cehulová, M. 2016, Melatonín a jeho fyziologické a terapeutické účinky (Diplomová práca)

4. Horváth, M. 2022, Melatonín a autizmus (Diplomová práca)

5. https://fitnessrevolution.sk/cirkadianny-rytmus/

6. https://www.nccih.nih.gov/health/melatonin-what-you-need-to-know

7. https://www.vitaminyprezdravie.sk/aktuality/co-su-to-antioxidanty/

8. https://www.drmax.sk/vitaminy-a-mineraly/podla-obsiahnutej-latky/melatonin

9. https://vegmart.sk/melatonin-ucinky

10. https://en.wikipedia.org/wiki/Richard_Wurtman

PhDr. Mgr. Eva Medvecká, PhD., DiS

Vyštudovala III.st. VŠ v odbore ošetrovateľstvo. Má špecializáciu z anesteziológie, resuscitológie a urgentnej starostlivosti, špecializáciu z komunitného ošetrovateľstva.

38 rokov pracovala ako vedúca sestra na OAIM. Od roku 2015  je konateľom  ADOS.

Počas dlhoročnej odbornej praxe a celoživotného vzdelávania získala široké spektrum multiodborových vedomostí a skúsenosti v nemocničných zariadeniach, ale aj v  komunitnej domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Prednáša, konzultuje a oponuje diplomové práce na VŠ v odbore ošetrovateľstvo.